Súťaž o najväčšieho Slováka určite nie je výnimkou. Práve naopak. Jeho meno sa na dlhé roky zapíše do CV-éčka krajiny. Bude spomínané nielen v domácich, ale i svetových médiach akonáhle bude zmienka o najväčších občanoch jednotlivých krajín alebo ich porovnávaní.
Dnes večer bude predstavený posledný kandidát. Top komunista a brutálny normalizátor - Gustáv Husák. Ani abecedne, ani podľa veku, ani podľa poradia z nominačného hlasovania mu tento honor vôbec nemal patriť. Na jeho mieste mal byť Ľudovít Štúr alebo Milan Rastislav Štefánik, ktorí získali najviac hlasov v nominačnom prvom kole.
Je prirodzené, že posledný predstavený kandidát najviac utkvie v pamäti hlasujúcich, ktoré končí o sedem dni 1.5.2019. Samozrejme, že všetci zainteresovaní budú robiť zo seba hlupákov a tvrdiť, že je to číra náhoda a oni riadia televíziu len tak na náhodu bez hlbších štúdii a analýz.
Bohužiaľ v dobe profesionálnej politickej špionáže, marketingovom boji o voličov v nasledujúcich voľbách, by bolo víťazstvo komunistického vodcu veľkým úspechom pre strany, ktorých lídri ťažia z vrelých spomienok obyvateľstva na totalitný režim. Pre strany o ktorých sa verejne šušká, že ťahajú nitky RTVS, ktorá je skôr štátnou ako verejnoprávnou inštitúciou.
Diskutabilnou a za hranicami fair play bola i paralelná anketa, prosmeráckeho denníku Pravda, ktorý pre svojich čitateľov viedol anketu o najväčšieho Slováka. https://spravy.pravda.sk/ankety/1590-kto-je-podla-vas-najvacsi-slovak/ Jednoducho žiadne pravidla, žiadne moratória, len Slovenskooo.
Celá súťaž o top Slováka bola fraškou po celý čas a záverečné hlasovanie tomu nasadí len kráľovskú korunu. Vedenie RTVS a súťaže o najväčšieho Slováka hrubo porušili nepísané pravidlá fair play. Je obrovskou hanbou, že sa neurobil klasicky countdown, ale posledné predstavenie dostal bývalý aparátčik a tragická figúra slovenských dejín. RTVS zase tvrde prefackalo inteligenciu svojho diváka.
Žiť so skutočnosťou, že naj Slovákom by bol občan, ktorého odporné reformátorské metódy pretrvávajú do dnešných dní by určite nebol povznesujúci pocit, ale porážka ideálov a nadšenia.
P.S.
Je vôbec záhadou prečo Gustáv Husák medzi nominovanou desiatkou zostal, keď bol vyškrtnutý Jozef Tiso. Tento komunistický diktátor vládol železnou rukou. Samotný sovietsky vodca Leonid Brežnev si ho vybral do čela KSČ po roku 1968, kde bol až do roku 1987. Za ten čas zničil životy stovkám tisíc ľudí, mnohí zahynuli na hraniciach, bola prenasledovaná cirkev. On riadil normalizačný proces na všetkých úrovniach štátu. Prebiehali čistky v závodoch, firmách, školách a ostatných inštitúciach štátu. Bezohľadne sa hľadali nepriatelia štátu. Stranícke knižky mali väčšiu hodnotu ako profesionálna odbornosť. Intenzívne sa budoval podvedomý strach u obyvateľstva od školského veku. Prospechári, ktorých vygeneroval normalizačný proces sa veselo transformovali na demokratov a sedia v dnešných politických stranách, ktoré niečo iné hlásajú a niečo iné produkujú. Ich predsedovia otvorene a bez hanby hlásajú obdiv k tomuto človeku
Je smutné, že sme stratili pamäť a naše elity dovolili aby Gustáv Husák zostal v top 10 naj Slovákov. Aspoň od katolíckej cirkvi, ktorá si za komunizmu vytrpela najviac sa očakával väčší odpor k tomuto kandidátovi. Prezidentský kandidát František Mikloško by touto kartou určite minimálne zdvojnásobil počet svojich percent.