Kult malého Fica alebo Slovensko skáče tretí krát do rovnakej rieky

Autor: Peter Kollega | 1.6.2020 o 16:44 | Karma článku: 12,65 | Prečítané:  8126x

Jedným z charakteristických znakov nezrelej demokracie je infantilná viera v rozprávkových spasiteľov. Stačí pár presvedčivých gest, silných fráz a krajina sa rúti po spoľahlivej trajektórii k novým prúserom.

Z charizmatických predátorov sa vo finále vykľujú najväčší vagabundi s ktorých zločinmi, likvidačnými zásahmi do justície, národného hospodárstva, jednotlivých rezortov alebo bezhraničnou lenivosťou si nevedia poradiť generácie nasledovníkov. Po utajenom otcovi vlasti Lorencovi prišiel Mečiar. Po Mečiarovi Fico. Po Ficovi prichádza vševedko P. Pellegrini.

Národ sa nepoučil. Všetko je rýchlo vygumované a oligarchické média masovo začínajú dláždiť cestu zúfalcovi, ktorý ešte nestačil všetkých presvedčiť o svojej 100% deštrukcii.

Sú tri mesiace od volieb a všade je prepellegrinované. Radový poslanec je mediálnou hviezdou väčšou ako nový premiér I. Matovič.

Všetci zabudli, že malý Fico sa zapísal do histórie Slovenského premiérovania viacerými negatívnymi superlatívmi. Vyberám pár - najzbytočnejší, najzbabelejší, najlenivejší.

Za dva roky v úrade okrem pár kvetnatých tlačoviek neurobil nič. Počas gazdovania sa nedokázal vzoprieť svojmu tútorovi a učiteľovi R. Ficovi. Celý čas poslúchal ako psík a nikdy nebojoval za žiadne hodnoty, ale len ticho sklopil uši a chvostík. V rámci volebnej kampane rozdal po okresoch pár miliónov, aby zachránil zdochínajúcu stranu. Do svetových dejín vstúpil spolu so stranou špinavým, masovým nákupom najbiednejších členov spoločnosti, ktorý bol prezentovaný ako trinásty dôchodok. V skutočnosti to bola len 490 miliónová ručná brzda zo spoločného, aby sa strana preklopila cez 10%.

Za jeho éry ďalej expandovala justičná mafia, ktorej výkony na dlhé desaťročia katapultovali krajinu na čelo všetkých banánových republík sveta.

Vôbec nezasiahol do zúfalého bordelu v štátnej správe a na jednotlivých ministerstvách, ktorý cieľavedomo budoval R. Fico a R. Kaliňák a obsadzovali ich ,,najspoľahlivejšími“ ľuďmi z ktorých sa vykľuli najpodlejší stranícki lokaji a škodcovia Slovenska.

Proti krajine rozloženej politickým zločinom jeho strany bojoval múdrou frázou - padni komu padni. Keď sa vyplavili dôkazy na straníckych kolegov alebo nominantov, tak alibistický kontroval ďalšou frázou, že sú to len zlyhania jednotlivcov, i keď vedel, že je to výsledkom straníckeho systému, ktorý on sám budoval 20 rokov v politike.

Ako volebný líder ponížil svojich voličov a Slovensko najlenivejším programom a víziou v histórii, ktorý mal až 3 body. (Slovom tri). Nehanbil sa ponúknuť verejnosti stratégiu nového smeru bez verejnej sebareflexie a jasného poučenia z krízového obdobia.

Hrubou nenávisťou urážal zahraničných Slovákov len preto, že nejdú voliť jeho milovanú stranu.

Do dejín krajiny sa určite zapíše aj účasť na pohrebe Karla Gotta, kde museli letieť až dva vládne špeciáli, pretože malý Fico sa neznášal s kapitánom Katyň Dankom. Aj pri takom enormnom nasadení štátnej letky si nevedeli pripraviť rozlúčkovú reč za obyvateľov Slovenska.

P. Pellegrini i keď má charizmu, tak národ by mal čítať jeho zúfalé skutky a nenechať sa opiť slušným vystupovaním. Za 20 rokov nepresvedčil a mal by byť ležať vedľa R. Fica na politickom katafalku.

Nebezpečný smerácky zväzák nemá a nikdy nebude mať víziu, aby zmenil krajinu k niečomu výnimočnému. Bude len pokračovať v presadzovaní tichých, špinavých KGBáckych stratégii, ktoré sa naučil od svojich komunistických súdruhov. Bude len ďalším zbabelým otrokom oligarchie, mafie a neokomunistov nasáčkovaných vo všetkých štátnych inštitúciach.

Je nebezpečné keď trpí Alzheimerom volič. Je tisíckrát nebezpečnejšie keď nim trpia média a tzv. bratislavská kaviareň. Vyprovokovať predčasné voľby v krehkej demokracii je ľahké, ale komu sa tým pomôže? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?